Vždy ťa niekto stráži..Sarah je sirota.Keď mala 5 rokov,jej rodičia umreli..Boli horolezci.Raz však neodhadli svoje schopnosti a precenili svoje sily...Padli zo strmej skalnej steny,rovno do rozzúrenej rieky..A tak sa Sarah dostala do detského domova a neskôr do náhradnej rodiny.Jej nová rodina bola oboznámená s osudom jej rodičov,a tak,keď mala Sarah 15 povedali jej,čo sa stalo..
Bola z toho zdrvená,no neskôr šťastná,že aj napriek tomu,že jej umreli rodičia,našli sa ľudia,ktorý sa o ňu postarajú..Svojich adoptívnych rodičov milovala nadovšetko.Vychádzali spolu veľmi dobre.Nikdy sa nehádali,vždy o všetkom rozhodovali spoločne.Sarah im hovorila všetko,nič pred nimi netajila.
Jedného dňa prišla Sarah zo školy.Tešila sa,pretože dnes mala narodeniny..Vytúžených 16..No niečo jej nesedelo..Kde je mama??Prečo ju neprišla počkať pred dom??Sarah vošla dnu.Najedla sa a šla si spraviť úlohy.No rodičia stále nechodili.O hodinu zazvonil zvonček.Sarah celá natešená,že rodičia konečne dorazili,šla otvoriť.No neboli to jej rodičia.Bola to polícia a ešte nejaká pani v kostýme..
,,Dobrý deň,slečna.",pozdravil sa policajt. ,,Brý",vyjachtala zo seba Sarah. ,,Ste Sarah Collinsová?",ozval sa druhý. ,,Áno",povedala. ,,Tak poďte s nami,niečo sa stalo."Sarah onemela.Čakala to najhoršie.Roztrasená sadla do auta.Zastavili pred policajnou stanicou.Vystúpila a policajti s paňou v kostýme ju viedli dlhou chodbou.Vošli do kancelárie. ,,Sadnite si,slečna,tu pani Willsonová zo sociálky sa s vami porozpráva." ,,Zdravím Sarah." ,,Ách,dobrý deň." ,,Sarah,mám pre teba zlú správu,veľmi zlú.Tvoji rodičia dnes zomreli.Bola to autonehoda.Je mi to ľúto.Od dneskajšieho dňa budeš,až do tvojich osemnástich narodenín,bývať v detskom domove." Sarah sa zrútil celý,celučičký svet.Toto nečakala.
O dva mesiace neskôr sa Sarah pomaly začala v ,,decáku,, udomácnovať.Jej jediná kamarátka bola mladá mníška,ktorá tam vyučovala.Sarah dôverovala jedine jej.S nikým sa nerozprávala a už dva mesiace sa nesmiala.Nemala dôvod.Celý svet ju sklamal a nikto ju už nemá rád.Aspoň tak si to Sarah myslela.Už nikoho nezaujíma,nikto sa o ňu nestará,nikoho netrápi,že jej krváca srdce..Nikoho...
Po nedeľňajšom obede sa za ňou vybrala mníška.Chcela sa jej spýtať,ako sa má a či niečo nepotrebuje.No keď otvorila dvere,Sarah plakala.Chcela ich zatvoriť a nechať ju samú,nech jej to,chúďatku,nesťažuje.No Sarah premohla vzlyk a pozvala ju ďalej.Sestra Bern,ako ju volali,si sadla..Sarah jej vyrozprávala všetko.Všetko o svojom trápení,o svojich bolestiach.Sestra sa na ňu usmiala a začala rozprávať..
,,Sarah,nech to máš akokoľvek ťažké,vždy je na svete človek,ktorému môžeš o svojich tápeniach povedať,tak ako si to povedala teraz mne.Vždy je niekto,koho zaujímaš,vždy je niekto,kto ťa má rád.Aj keď si už myslíš,že niet nikoho na celom svete,kto na teba myslí,ver,že vždy sa nájde človek,ktorému na tebe záleží..Sarah,chcem ti povedať,že aj keby sa ti znepriatelil celý svet,niekto tam hore ťa stráži.Je to náš nebeský otec,Sarah,náš nebeský otec.Jemu vždy záleží na tom,ako sa majú jeho dietky a nikdy nás nenechá samých.Nikdy..Na to mysli.Aj keby si sa cítila tak,že si myslíš,že by to horšie byť nemohlo,spomeň si na to,že náš Pán ťa v tom samú nenechá..Mysli na to,že ti vždy pomôže v tvojich trápeniach..
Od tohto dňa sa Sarah každý deň modlila k nebeskému otcovi..O dva týždne ju čakalo obrovské prekvapenie.Náhradná rodina..Náhradná rodina si chce vziať šestnásťročnú pubertiačku..Je to zázrak??Áno zázrak alebo ináč povedané-sila modlitby.
Od dňa,keď Sarah prišla do druhej náhradnej rodiny,prešlo mnoho,mnoho rokov..Bola už dospelá žena s vlastnou rodinou..No jedného dňa,keď Sarah spomínala na svoje nie veľmi ružové detstvo,si spomenula na mníšku..Na mníšku,ktorá jej ukázala nový zmysel života v duchu modlitby.Rozhodla sa,že ju navštívi.O hodinu už sedela v aute a mierila do detského domova.Keď tam dorazila,čakalo ju nemilé prekvapenie.Mníška odišla na staré kolená do kláštora..Sarah to oznámila nová riaditeľka detského domova.Keď už Sarah odchádzala,riaditeľka za ňou zakričala: ,,Nie ste vy náhodou Sarah Collinsová? " Sarah sa otočila a povedala: ,,Áno som,prečo?" ,,Mám pre vás odkaz.Od Sestry Bern." Riaditeľka vošla do kancelárie,chvíľu sa hrabala v nejakých papieroch,až zhíkla a bežala k Sarah s malým lístkom v ruke.Sarah zamumlala niečo ako ďakujem a odišla.
Keď prišla domov,odvážila sa pozrieť na ten lístok..Bolo na ňom napísané:VŽDY ŤA NIEKTO STRÁŽI...
Komentáre
Dobry pribeh