Svetlo do tmy..
Prechádzam ulicou sama sťa sirota,
vedno so mnou kráčajú smútok a samota.
Dlho sú so mnou,no nie som tomu rada,
pridala sa ku mne aj neskrotná zrada.
Veru je to smutné,že je život taký,
najvernejší zradili ma a ja míňam vlaky,
vlaky plné šťstia,lásky a nádeje,
no ja stále predstieram,že sa nič nedeje,
že nebolí ma zrada najvernejších ľudí,
mňa už každé ráno iba smútok budí.
Ten smútok,čo delí radosť a šťastie
a násobok sklamania stále vo mne rastie.
Ostala som sama ako lupeň kvetu,
nemám silu otočiť tvár k obrovskému svetu.
Moje telo bez duše kráča tou ulicou,
zťažka sa opiera zo sĺz utkanou palicou.
Slzy mi padajú na hroby nádeje,
ja zase predstieram,že nič sa nedeje.
No ktosi kráča za chrbtom mojim,
jeho pohľad prikryla som pohľadom svojim.
Jeho modré oči,oči sťa obrázok,
sú plné nesmelých,zrodených otázok.
Oči sa mu leskli od sĺz mladosti,
razom zo mňa opadli nekonečné starosti.
Spýtal sa,čo trápi dušu moju ubolenú,
lež obaja sme zacítili lásku tu zrodenú.
Chytil ma za ruku a viedol do raja,
teraz v tom raji žijeme obaja.
Nie si sám..
26.09.2008 14:41:09
Komentáre